Izrael: Stretnutie s hliadkami izraelsko-jemenskej hranice

Vojaci na stráži na kraji Metuly sú všetci miestni. Väčšinou ide o rezervistov v strednom veku, ktorí si o sile na druhej strane hranice nerobia žiadne ilúzie. O jednej hnusnej zahmlenej noci za hustého dažďa jeden z nich, ktorý nechcel byť verejne menovaný, prešiel prstom po kompase a ukázal na hranici a pozíciu Hizballáhu.

„400 metrov na západ, 800 na sever a ďalších 800 na východ. Takže sme z 300 stupňov obkľúčenia Hizballáhom,“ povedal. V tých zvyšných šesťdesiatich sa skatá strmá cesta späť do Izraela.

Vojna v Gaze, ktorá začala po útoku Hamasu zo 7. októbra, kedy bolo zabitých 1200 Izraelčanov, je ničivá. Izraelská ofenzíva zatiaľ zabila vyše 27 tisíc Palestínčanov a napáchala na teritóriu značné škody. Pohraničný konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom zatiaľ sústavne naberá na intenzite. Obe strany sú si však vedomé, o koľko horšie by to bolo, keby sa zmenilo na otvorenú vojnu. Mužom na stráži v Metule je to rozhodne jasné.

„Áno, rozhodne sa to môže zmeniť na veľkú vojnu a veľkú vojnu s Hizballáhom nie je ako tá s Hamasom. Je to skutočná armáda, dobre vycvičená, skvele vybavená a má množstvo skúseností, skutočných skúseností zo Sýrie,“ odkazuje ten istý rezervista na to, že Hizballáh zasiahol na strane prezidenta Bašára al-Asada do vojny v Sýrii.

Americký minister zahraničia Antony Blinken počas jeho cesty po Blízkom východe navštíviť Metulu neplánoval. Bola to jeho piata návšteva oblasti od októbrového rozpútania konfliktu. Rozsah krízy v regióne nijako nepodceňuje a na konci januára ju stojac vedľa generálneho tajomníka NATO Jense Stoltenberga opísal ako neskutočne prchavú. „Povedal by som, že sme tak nebezpečnú situáciu v oblasti nevideli aspoň od roku 1973 a možno aj dlhšie,“ povedal vtedy.

Jomkipurská vojna v roku 1973 bola jednou z najnebezpečnejších konfrontácií medzi superveľmocami celej studenej vojny. Zatiaľ čo je americký prezident Richard Nixon kúril v škandálu Watergate, jeho minister zahraničia Henry Kissinger na základe správ, že Sovietsky zväz presúva do oblasti jadrových zbraní, priviedol strategické jednotky americkej armády do najvyššieho stupňa pohotovosti.

O pol storočia neskôr Blinken o situácii hovoril potom, čo boli na základni v Jordánsku traja americkí vojaci zabití ozbrojenci vycvičenými a financovanými Iránom. Spojené štáty následne spustili kampaň odvetných úderov, pričom v Jemene sa k nim pridala aj Veľká Británia. Američania dúfajú, že svoju odpoveď naplánovali tak, že situáciu stabilizuje a nezhorší, ale to nie je vôbec isté.

Kritici prezidenta Joea Bidena tvrdí, že zatiaľ uskutočnené akcie Irán podporujúce Hizballáh v Libanone, Húsie v Jemene a ši’itskej milície v Sýrii a Iraku neodradia. Domnievajú sa, že iba priame útoky na Irán prinútia Teherán, aby svojim spojencom nakázal sa stiahnuť. Bidenova vláda sa však domnieva, že útokom na Irán by riskovala rozpútanie širšieho konfliktu.

Počas predchádzajúcich ciest Blinken opakovane vyjadroval americkú podporu Izraela v jeho vojne s Hamasom, ale aj vážne obavy o spôsob, ktorým Izrael vojnu vedie. Washington neúspešne žiada umiernenosť. Aj napriek námietkam však USA naďalej Izraelu dodávajú zbrane, ktoré na svoje ťaženie potrebuje.

„Brečel som, že sa nemôžem vrátiť.“ Ukrajinskí žiaci popísali vpád teroristov z Ruska i Gazy

Úspešnejšie boli Spojené v donútení Izraela vpustiť do Pásma Gazy oveľa viac humanitárnej pomoci, ktorú tam potrebujú viac ako dva milióny palestínskych civilistov polapených uprostred katastrof. Aj tak OSN naďalej tvrdí, že Izrael nevpúšťa ani dostatočné množstvo pomoci.

Tak zlé ako nikdy

Zocelenie dobrovoľníkov s dlhými kariérami v pomáhaní civilistom vo vojnových zónach uviedli, že takú zlú situáciu ešte nikdy nevideli. Novinára Izrael ani Egypt nevpúšťa, a tí tak záleží práve na výpovediach dobrovoľníkov. Jeden z nich uviedol, že „nič takej veľkosti, škály a šírky“ ešte nevidel.

Blinkenovou hlavnou prioritou je zabezpečenie prímeria v Gaze. Prezident Biden potrebuje situáciu na Blízkom východe upokojiť nielen kvôli vážnemu riziku pokračujúcej a eskalujúcej vojny, ale aj preto, že ho tento rok čakajú voľby. Prieskumy naznačujú, že ho podporuje Izraela zodpovedného za humanitárnu katastrofu v Gaze pripravuje o voličov.

Posledné kolo diplomacie, do ktorej sa zúčastňujú USA, Katar, Egypt a Izrael, prišlo so širšími parametrami dohody, ale so žiadnymi detailmi. Hamas svoje podmienky predstavil. Chce trojfázový proces trvajúci 135 dní, ktorý býval mimo čiastkovej výmeny rukojemníkov za palestínskych väzňov v izraelských väzniciach. Najvýznamnejším z jeho dlhého zoznamu požiadaviek je, že na konci procesu budú izraelské vojská z Gazy stiahnuté a vojna bude na konci.

To všetko však izraelský premiér Benjamin Netanjahu po stretnutí s Blinkenom odmietol. Izrael od začiatku vojny považuje za víťazstvo len zničenie Hamasu a bezpečný návrat rukojemníkov. Ani jedného z cieľov zatiaľ nebolo. Netanjahu povedal, že Izrael Hamasu ústupky robiť nebude opakovať svoje tvrdenia, že sa izraelské sily blížia k „totálnemu víťazstvu.“ V posledných dňoch začal dodávať, že Izrael musí tiež zabiť vodcu Hamasu.

Blinken neskôr uviedol, že stále verí, že uzavretie dohody je možné. On sa teraz musím pokúsiť zúžiť priepasť medzi diametrálne odlišnými postojmi Izraela a Hamasu, a dojednať tak nejakú formu pokoja zbraní. Podľa BBC Hamás vo svojom úspechu verí oveľa menej ako na začiatku vojny. Zúrivosť izraelského útoku a zabitie toľkých civilistov viedlo k tomu, že sa Gazania uväznení uprostred humanitárnej krízy obracajú proti Hamasu. Vodcovia skupiny si tak uvedomujú, že teraz musia vyjednávať.

V Izraeli aj napriek ráznej reči premiéra krajiny a jeho spojencov rastie nátlak na uzavretie prímeria, ktoré by mohli byť dobre dohodnuté návrat rukojemníkov domov. Napriek tomu Blinkena čaká ešte ťažká práca a šance na dosiahnutie pokoja zbraní sa zdajú nízke, pokiaľ obe strany zo svojich značne neustúpia.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top