Nový prezident bude tvrdší v Rusku, hovorí fínsky politológ

Nájsť svoju pozíciu v NATO, uhasiť svoju pozíciu na dlhej hranici s Ruskom a reagovať na klimatickú krízu. Také výzvy čakajú nového fínskeho prezidenta Alexandera Stubba, ktorý sa úrad vydáva na začiatku marca.

Päťdesiatpäťročný konzervatívec je hodnotený za proeurópsky orientovanú politiku. Vo voľbách vystupoval ako zástanca užšej spolupráce s NATO ako jeho protikandidát Pekka Haavisto, presadzoval tiež silnú podporu Ukrajiny.

Práve Stubb bude aj prvým fínskym prezidentom, ktorý bude severskou krajinou v Aliancii zastupovať. Do NATO sa Fínsko rozhodlo vstúpiť po tom, čo pred dvoma rokmi vpadli Rusi na Ukrajinu.

„Už za svoje kandidatúry Stubb preposielal, že bude chcieť zaujať v Aliancii silnú a veľmi aktívnu úlohu. Hovoril o väčšej ochote prepojiť obranu a poskytnúť napríklad územie na presun jadrových zbraní,“ opísal pre Zoznam Správy politológ z Helsinskej univerzity Markus Kröger.

Fínsko zvolilo svojím novým prezidentom Alexandera Stubba. Aký prístup k zahraničnej politike možno od neho očakávať? Bude to pre Fínsko nejaká zmena?

Áno, čaká sa, že v zahraničnej politike dôjde k zmene. Fínsko sa pravdepodobne viac primkne k USA a Západu. Dá sa očakávať, že zastane tvrdšia voči Rusku, než tomu bolo u terajšieho prezidenta Sauliho Niinistöa.

Akým hlavným bezpečnostným výzvam Fínsko čelí a aké kroky navrhuje Stubb na ich riešenie?

Tým hlavného, ​​čo bude nový prezident riešiť, je zrejme kríza na rusko-fínskej hranici, kam Moskva posiela migrantov, ktorí sa snažia prejsť do Fínska. Teraz sa zdá situácia pokojnejšia, ale panujú obavy, že až skončí zima, počet týchto žiadateľov o azyl sa zvýši.

Týkať sa ho bude aj postoj k vojne na Ukrajine a vážne obavy z eskalácie konfliktu, ktorá by sa mohla dotknúť aj ďalších štátov. To je napokon jeden z dôvodov, prečo sa krajina rozhodla pridať k NATO. Očakáva sa, že Fínsko bude dbať na posilňovanie svojej obrany a úzku kooperáciu s Alianciou.

V konečnom rade bude Stubb reagovať aj na klimatickú krízu, čo je téma, ktorá napríklad v kandidatúre vôbec nezaznela. Pochopiteľne to nemusí znieť tak akútne ako vojna, ale aj toto je pre Fínsko veľkú rodinu v budúcich rokoch.

Kríža na fínskej hranici

Fínsko rázne zakročilo proti Rusku, ktoré začalo cez spoločnú hranicu posielať migrantov. Obvinilo ho z využívania ľudí ako nástroja hybridnej vojny. Fínska spoločnosť je ale jednotná, hovorí pre SZ tamojší expert Jussi Lassila.

Nový prezident sa chystá ujať vedenia pri utváraní novej role Fínska v NATO. Aká by pod jeho vedením mohla byť?

Už za svoju kandidatúru Stubb preposielal, že bude chcieť zaujať v Aliancii silnú a veľmi aktívnu úlohu. Hovoril o väčšej ochote prepojiť obranu a poskytnúť napríklad územie na presun jadrových zbraní.

Pre voličov to bola pomerne dôležitá téma, hoci obaja kandidáti v druhom kole boli pre NATO. Stubbov pohľad je ale vnímaný viac radikálnejší a nie úplne diplomatický, čo sa týka postoja k Rusku. V jednej debate odmietol rokovania s prezidentom Vladimirom Putinom. Dá sa teda očakávať postoj, že ten prozápadný bude v jeho politike veľmi zrejmý.

Jednou z hlavných tém kampane bola aj vami spomínaná kríza na fínsko-ruskej hranici. Ako rezonuje fínsku spoločnosť?

Vláda oznámila, že hranica bude zatvorená ešte ďalšie dva mesiace, ale ani potom sa nedá očakávať, že ju automaticky otvorí. Môže sa však stať, že čím dlhšie bude hranica zatvorená, tým hlasnejší budú tí, ktorí boli zvyknutí ju prechádzať. A to môže byť problematické.

Rusko podľa môjho názoru testuje, ako Fínsko na takúto provokáciu zareaguje a využíva migráciu vo svojej hybridnej vojne. V krajine sa totiž postoje k zatvorenej hranici medzi politickými stranami úplne nezhodujú. Niektorí tým oponujú, že neumožňujú žiadateľom o azyl prekročenie hranice je porušovanie ľudských práv.

Práve otázka ľudských práv je však veľmi problematická, pretože Fínsko podpísal niekoľko dohôd, ktoré môžu byť v rozpore s radikálnymi riešeniami tejto situácie. Krajná pravica sa naopak veľmi vyslovuje za zatvorenie prechodov. Vláda tak hľadá riešenie, ktoré síce krízu vyriešilo, ale zároveň jej pomohlo nestratiť podporu doma.

Čelí Stubb aj nejakým výzvam v domácej politike?

V týchto dňoch sú vo Fínsku veľké štrajky, ktoré sa týkajú hlavne služieb. Vláda teraz vystupuje proti odborom a snaží sa sa štrajky utíšiť. Tiež Stubb sa k tomu počas kampane vyjadroval, ale nedá sa očakávať, že by nejako do vládnej politiky zasahoval. To nie je úplne v prezidentovom gescii. Všeobecne sa do domácej politiky veľmi nevmiešava a nemal by ani hovoriť svoje postoje k vnútornej záležitosti.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top