Saturnova „Hviezda smrti“ ukrýva pod ľadovým povrchom oceán, miesto vhodné pre život

Nové merania obežnej dráhy najmenšieho z veľkých mesiacov planéty Saturn skutočne naznačujú, že pod jeho ľadovou kôrou sa skrýva veľké tajomstvo.

Mimas sa tak pripája k rodine vzácnych mesiacov v Slnečnej sústave, pri ktorých panuje minimálne silné podozrenie, že pod svojím ľadovým príkrovom ukrýva tekutú vodu: napr. Europa, Callisto a Ganymedes (okolo Jupitera), Enceladus a Titan (okolo Saturnu) či niekoľko mesiacov Uránu.

„Ak existuje vo vesmíre miesto, kde sme neočakávali, že nájdeme podmienky priaznivé pre život, je to práve Mimas,“ vysvetlil Valéry Lainey, hlavný autor štúdie publikovanej v časopise Nature.

Vnútri Saturnovho ľadového mesiaca je fosfor. Kľúčový prvok pre život

Prirodzená družica prstencovej planéty, ktorú v roku 1789 objavil astronóm William Herschel, „nebola vôbec na vrchol záujmu vedcov“, ako ďalej objasnil Lainey, astronóm z Parížskeho observatória.

Mesiac s priemerom iba 400 kilometrov dostal skôr prezývku „Hviezda smrti“. Javil sa ako veľmi chladný, a teda neobývateľný. Jeho povrch je posiaty krátermi vrátane jedného obrovského, vďaka ktorému vyzerá práve ako Hviezda smrti, stanica galaktického impéria vo filmovej ságe Hviezdnej vojny.

„Niečo sa vo vnútri deje“

Ľadová škrupina tohto mesiaca sa zdá byť zamrznutá, bez stôp po vnútornej geologickej činnosti, ktorá by ju mohla zmeniť – na rozdiel od jeho „väčšieho brata“ pomenovaného Enceladus, ktorého hladký povrch je pravidelne pretváraný činnosťou vnútorného oceánu a gejzírov, čo je zdrojom tepla potrebného na udržanie vody v kvapalnom stave.

Vedci však tušili, že sa „niečo deje vo vnútri“ telesa Mimas, povedal Lainey. Skúmali teda rotáciu družice okolo seba samej a jej drobné oscilácie, tzv. librácie, ktoré sa môžu meniť v závislosti od vnútornej štruktúry mesiaca.

Ich pôvodná práca, publikovaná v roku 2014, nenašla žiadne dôkazy o existencii kvapalného oceánu. Väčšina odborníkov sa prikláňala skôr k hypotézam o kamennom jadre.

Ďalší úlovok Jamesa Webba. Na Jupiterovom ľadovom odhalil zdroj uhlíka

„Mohli sme to nechať byť, ale boli sme frustrovaní,“ spomínal Lainey. Jeho tím potom získal niekoľko desiatok snímok zhotovených sondou amerického vesmírneho úradu NASA menom Cassini (2004-2017), aby rozšíril svoj výskum na celú Saturnovu sústavu a 19 z jeho mesiacov (celkom je do súčasnosti známych 146 mesiacov planéty Saturn – pozn. red.).

Tieto dáta môžu analyzovať obežný pohyb Mimasu okolo Saturnu a spôsobom, akým dielom jeho librácie. A zistiť nepatrné odchýlky týchto knižníc rádovo niekoľko sto metrov, ktoré prezrádzajú prítomnosť tekutého oceánu pod celým povrchom.

„To je jediný možný záver,“ napísali Matija Cuk z amerického projektu SETI v Kalifornii pre hľadanie mimozemskej inteligencie aj Alyssa Rose Rhodenová z výskumného ústavu v Colorade v komentároch pripojenom k ​​štúdii.

Oceán sa pohybuje pod ľadom s hrúbkou 20 až 30 kilometrov, čo je porovnateľné s ľadom na Encelade, popisuje štúdia. Predpokladá sa, že vznikol pod vplyvom gravitácie ostatných Saturnových mesiacov: tzv. slapových javov, ktoré „otriasajú“ objekty a vytvárajú teplo, ktoré bráni zamrznutiu oceánu.

Výpočty naznačujú, že more sa sformovalo z vesmírneho hľadiska – len nedávno, pred piatimi až 15 miliónmi rokov, čo by vysvetľovalo, prečo na povrchu zatiaľ neboli zistené žiadne geologické stopy.

Mesiac “spĺňa všetky podmienky obývateľnosti: kvapalná voda udržovaná zdrojom tepla, v kontakte s horninou, takže sa môžu udržiavať chemické výmeny nevyhnutné pre život”, zhrnul to jeden z autorov nového výskumu Nicolas Rambaux.

Je tam život?

Mohol by Mimas ukrývať primitívne formy života, ako sú napríklad baktérie? „Touto otázkou sa budeme zaoberať budúce vesmírne misie v nasledujúcich desaťročiach,“ predpokladá Lainey.

„Jedno je isté: ak hľadáte najnovšie zmienky o možných obyvateľoch v slnečnej sústave, Mimas je miestom, ktoré treba poriadne preskúmať,“ uzavrel astronóm.

Zároveň pretože je tamojší predpokladaný podpovrchový oceán taký mladý, môže nám pomôcť lepšie rozumieť tomu, ako sa všeobecne oceány v kozme formujú, rastú a vyvíjajú, dopĺňa web Science Alert, ktorý o nových zisteniach tiež informoval.

O krok bližšie k pochopeniu vzniku života na Zemi. Vedci objavili fosílie staré takmer dve miliardy rokov

V zemskom vnútri sú veľké zásoby vody v inom skupenstve

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top